Sutra Navigation: Gyatadharmakatha ( ધર્મકથાંગ સૂત્ર )
Search Details
Mool File Details |
![]() |
Anuvad File Details |
![]() |
Sr No : | 1104847 | ||
Scripture Name( English ): | Gyatadharmakatha | Translated Scripture Name : | ધર્મકથાંગ સૂત્ર |
Mool Language : | Ardha-Magadhi | Translated Language : | Gujarati |
Chapter : |
श्रुतस्कंध-१ अध्ययन-१३ मंडुक |
Translated Chapter : |
શ્રુતસ્કંધ-૧ અધ્યયન-૧૩ મંડુક |
Section : | Translated Section : | ||
Sutra Number : | 147 | Category : | Ang-06 |
Gatha or Sutra : | Sutra | Sutra Anuyog : | |
Author : | Deepratnasagar | Original Author : | Gandhar |
Century : | Sect : | Svetambara1 | |
Source : | |||
Mool Sutra : | [सूत्र] तए णं से नंदे मणियारसेट्ठी सोलसहिं रोयायंकेहिं अभिभूए समाणे कोडुंबियपुरिसे सद्दावेइ, सद्दावेत्ता एवं वयासी–गच्छह णं तुब्भे देवानुप्पिया! रायगिहे नयरे सिंघाडग-तिग-चउक्क-चच्चर-चउम्मुह-महापहपहेसु महया-महया सद्देणं उग्घोसेमाणा-उग्घोसेमाणा एवं वयह–एवं खलु देवानुप्पिया! नंदस्स मणियारस्स सरीरगंसि सोलस रोयायंका पाउब्भूया। [तं जहा–सासे जाव कोढे] । तं जो णं इच्छइ देवानुप्पिया! विज्जो वा विज्जपुत्तो वा जाणओ वा जाणुयपुत्तो वा कुसलो वा कुसलपुत्तो वा नंदस्स मणियारस्स तेसिं च णं सोलसण्हं रोगायंकाणं एगमवि रोगायंकं उवसामित्तए, तस्स णं नंदे मणियारसेट्ठी विउलं अत्थसंपयाणं दलयइ त्ति कट्टु दोच्चंपि तच्चंपि घोसणं घोसेह, घोसेत्ता एयमाणत्तियं पच्चप्पिणह। तेवि तहेव पच्चप्पिणंति। तए णं रायगिहे नगरे इमेयारूवं घोसणं सोच्चा निसम्म बहवे वेज्जा य वेज्जपुत्ता य जाणुया य जाणुयपुत्ता य कुसला य कुसलपुत्ता य सत्थकोसहत्थगया य सिलियाहत्थगया य गुलियाहत्थगया य ओसहभेसज्जहत्थगया य सएहिं-सएहिं गिहेहिंतो निक्खमंति, निक्खमित्ता रायगिहं मज्झंमज्झेणं जेणेव नंदस्स मणियारसेट्ठिस्स गिहे तेणेव उवागच्छंति, उवागच्छित्ता नंदस्स मणियारसेट्ठिस्स सरीरं पासंति, पासित्ता तेसिं रोगायंकाणं नियाणं पुच्छंति, पुच्छित्ता नंदस्स मणियारसेट्ठिस्स बहूहिं उव्वलणेहिं य उव्वट्टणेहिं य सिणेहपाणेहिं य वमणेहिं य विरेयणेहिं य सेयणेहिं य अवदहणेहिं य अवण्हावणेहिं य अणुवासणाहिं य वत्थिकम्मेहिं य निरूहेहिं य सिरावेहेहिं य तच्छणाहि य पच्छणाहि य सिरावत्थीहि य तप्पणाहि य पुडवाएहि य छल्लीहि य वल्लीहि य मूलेहि य कंदेहि य पत्तेहि य पुप्फेहि य फुलेहि य बीएहि य सिलियाहि य गुलियाहि य ओसहेहि य भेसज्जेहि य इच्छंति तेसिं सोलसण्हं रोगायंकाणं एगमवि रोगायंकं उवसामित्तए, नो चेव णं संचाएंति उवसामेत्तए। तए णं ते बहवे वेज्जा य वेज्जपुत्ता य जाणुया य जाणुयपुत्ता य कुसला य कुसलपुत्ता य जाहे नो संचाएंति तेसिं सोलसण्हं रोगायंकाणं एगमवि रोगायंकं उवसामित्तए, ताहे संता तंता परितंता निव्विण्णा समाणा जामेव दिसं पाउब्भूया तामेव दिसं० पडिगया। तए णं नंदे मणियारसेट्ठी तेहिं सोलसेहिं रोगायंकेहिं अभिभूए समाणे नंदाए पुक्खरिणीए मुच्छिए गढिए गिद्धे अज्झोववण्णे तिरिक्खजोणिएहिं निबद्धाउए बद्धपएसिए अट्ट-दुहट्ट-वसट्टे कालमासे कालं किच्चा नंदाए पोक्खरिणीए दद्दुरीए कुच्छिंसि दद्दुरत्ताए उववन्ने। तए णं नंदे दद्दुरे गब्भाओ विनिमुक्के समाणे उम्मुक्कबालभावे विन्नय-परिणयमित्ते जोव्वण-गमणुप्पत्ते नंदाए पोक्खरिणीए अभिरममाणे-अभिरममाणे विहरइ। तए णं नंदाए पोक्खरिणीए बहुजणो ण्हायमाणो य पियमाणो य पाणियं च संवहमाणोय अन्नमन्नं एवमाइक्खइ एवं भासइ एवं पन्नवेइ एवं परूवेइ–धन्ने णं देवानुप्पिया! नंदे मणियारे, जस्स णं इमेयारूवा नंदा पुक्खरिणी–चाउक्कोणा जाव पडिरूवा। तए णं तस्स दद्दुरस्स तं अभिक्खणं-अभिक्खणं बहुजनस्स अंतिए एयमट्ठं सोच्चा निसम्म इमेयारूवे अज्झत्थिए चिंतिए पत्थिए मनोगए संकप्पे समुप्पज्जित्था–कहिं मन्ने मए इमेयारूवे सद्दे निसंतपुव्वे त्ति कट्टु सुभेणं परिणामेणं पसत्थेणं अज्झवसाणेणं लेसाहिं विसुज्जमाणीहिं तयावरणिज्जाणं कम्माणं खओवसमेणं ईहापूह-मग्गण-गवेसणं करेमाणस्स सण्णिपुव्वे० जाई-सरणे समुप्पन्ने, पुव्वजाइं सम्मं समागच्छइ। तए णं तस्स दद्दुरस्स इमेयारूवे अज्झत्थिए चिंतिए पत्थिए मनोगए संकप्पे समुप्पज्जित्था–एवं खलु अहं इहेव रायगिहे नयरे नंदे नामं मणियारे–अड्ढे। तेणं कालेणं तेणं समएणं समणे भगवं महावीरे समोसढे। तए णं मए समणस्स भगवओ महावीरस्स अंतिए पंचाणुव्वइए सत्तसिक्खावइए–दुवालसविहे गिहिधम्मे पडिवण्णे। तए णं अहं अन्नया कयाइ असाहुदंसणेण य जाव मिच्छत्तं विप्पडिवण्णे। तए णं अहं अन्नया कयाइं गिम्हकालसमयंसि जाव पोसहं उवसंपज्जित्ता णं विहरामि। एवं जहेव चिंता। आपुच्छणा। नंदा-पुक्खरिणी। वनसंडा। सभाओ। तं चेव सव्वं जाव नंदाए दद्दुरत्ताए उववन्ने। तं अहो णं अहं अधन्ने अपुण्णे अकयपुण्णे निग्गं-थाओ पावयणाओ नट्ठे भट्ठे परिब्भट्ठे। तं सेयं खलु ममं सयमेव पुव्वपडिवण्णाइं पंचाणुव्वयाइं उवसंपज्जित्ता णं विहरित्तए–एवं संपेहेइ, संपेहेत्ता पुव्वपडिवण्णाइं पंचाणुव्वयाइं आरुहेइ, आरुहेत्ता इमेयारूवं अभिग्गहं अभिगिण्हइ–कप्पइ मे जावज्जीवं छट्ठंछट्ठेणं अनिक्खित्तेणं तवोकम्मेणं अप्पाणं भावेमाणस्स विहरित्तए, छट्ठस्स वि य णं पारणगंसि कप्पइ मे नंदाए पोक्खरिणीए परिपे-रंतेसु फासुएणं ण्हाणोदएणं उम्मद्दणालोलियाहि य वित्तिं कप्पेमाणस्स विहरित्तए–इमेयारूवं अभिग्गहं अभिगेण्हइ, जावज्जीवाए छट्ठंछट्ठेणं अनिक्खित्तेणं तवोकम्मेणं अप्पाणं भावेमाणे विहरइ। तेणं कालेणं तेणं समएणं अहं गोयमा! गुणसिलए समोसढे। परिसा निग्गया। तए णं नंदाए पोक्खरिणीए बहुजणो ण्हायमाणो य पियमाणो य पाणियं च संवहमाणो य अन्नमन्नं एवमाइक्खइ–एवं खलु समणे भगवं महावीरे इहेव गुणसिलए चेइए समोसढे। तं गच्छामो णं देवानुप्पिया! समणं भगवं महावीरं वंदामो नमंसामो सक्कारेमो सम्मानेमो कल्लाणं मंगलं देवयं चेइयं पज्जुवासामो। एयं णे इहभवे परभवे य हियाए सुहाए खमाए निस्सेयसाए आनुगामियत्ताए भविस्सइ। तए णं तस्स दद्दुरस्स बहुजनस्स अंतिए एयमट्ठं सोच्चा निसम्म अयमेयारूवे अज्झत्थिए चिंतिए पत्थिए मनोगए संकप्पे समुप्पज्जित्था–एवं खलु समणे भगवं महावीरे समोसढे। तं गच्छामि णं समणं भगवं महावीरं वंदामि–एवं संपेहेइ, संपेहेत्ता नंदाओ पोक्खरिणीओ सणियं-सणियं पच्चुत्तरेइ, जेणेव रायमग्गे तेणेव उवागच्छइ, उवागच्छित्ता ताए उक्किट्ठाए दद्दुरगईए वीईवयमाणे-वीईवयमाणे जेणेव ममं अंतिए तेणेव पहारेत्थ गमणाए। इमं च णं सेणिए राया भंभसारे ण्हाए जाव सव्वालंकारविभूसिए हत्थिखंधवरगए सकोरेंट-मल्लदामेणं छत्तेणं धरिज्जमाणेणं सेयवरचामरेहि य उद्धुव्वमाणेहिं महयाहय-गय-रह-भड-चडगर-कलियाए चाउरंगिणीए सेनाए सद्धिं संपरिवुडे मम पायवंदए हव्वमागच्छइ। तए णं से दद्दुरे सेणियस्स रन्नो एगेणं आसकिसोरएणं वामपाएणं अक्कंते समाणे अंतनिग्घाइए कए यावि होत्था। तए णं से दद्दुरे अथामे अबले अवीरिए अपुरिसक्कारपरक्कमे अधारणिज्जमित्ति कट्टु एगंतमवक्कमइ, करयलपरिग्ग-हियं सिरसावत्तं मत्थए अंजलिं कट्टु एवं वयासी– नमोत्थु णं अरहंताणं जाव सिद्धिगइनामधेज्जं ठाणं संपत्ताणं। नमोत्थु णं समणस्स भगवओ महावीरस्स जाव सिद्धिगइनामधेज्जं ठाणं संपाविउकामस्स। पुव्विंपि य णं मए समणस्स भगवओ महावीरस्स अंतिए थूलए पाणाइवाए पच्चक्खाए, थूलए मुसावाए पच्चक्खाए, थूलए अदिन्नादाणे पच्चक्खाए, थूलए मेहुणे पच्चक्खाए, थूलए परिग्गहे पच्चक्खाए। तं इयाणिं पि तस्सेव अंतिए सव्वं पाणाइवायं पच्चक्खामि जाव सव्वं परिग्गहं पच्चक्खामि जावज्जीवं, सव्वं असन-पान-खाइम-साइमं पच्चक्खामि जावज्जीवं। जंपि य इमं सरीर इट्ठं कंतं जाव मा णं विविहा रोगायंका परीसहोवसग्गा फुसंतु एयंपि य णं चरिमेहिं ऊसासेहिं वोसिरामि त्ति कट्टु। तए णं से दद्दुरे कालमासे कालं किच्चा जाव सोहम्मे कप्पे दद्दुरवडिंसए विमाणे उववायसभाए दद्दुरदेवत्ताए उव-वण्णे। एवं खलु गोयमा! दद्दुरेणं सा दिव्वा देविड्ढी लद्धा पत्ता अभिसमन्नागया। दद्दुरस्स णं भंते! देवस्स केवइयं कालं ठिई पन्नत्ता? गोयमा! चत्तारि पलिओवमाइं ठिई पन्नत्ता। से णं दद्दुरे देवे महाविदेहे वासे सिज्झिहिइ बुज्झिहिइ मुच्चिहिइ परिनिव्वाहिइ सव्वदुक्खाणं० अंतं करेहिइ। एवं खलु जंबू! समणेणं भगवया महावीरेणं जाव संपत्तेणं तेरसमस्स नायज्झयणस्स अयमट्ठे पन्नत्ते। | ||
Sutra Meaning : | જુઓ સૂત્ર ૧૪૬ | ||
Mool Sutra Transliteration : | [sutra] tae nam se namde maniyarasetthi solasahim royayamkehim abhibhue samane kodumbiyapurise saddavei, saddavetta evam vayasi–gachchhaha nam tubbhe devanuppiya! Rayagihe nayare simghadaga-tiga-chaukka-chachchara-chaummuha-mahapahapahesu mahaya-mahaya saddenam ugghosemana-ugghosemana evam vayaha–evam khalu devanuppiya! Namdassa maniyarassa sariragamsi solasa royayamka paubbhuya. [tam jaha–sase java kodhe]. Tam jo nam ichchhai devanuppiya! Vijjo va vijjaputto va janao va januyaputto va kusalo va kusalaputto va namdassa maniyarassa tesim cha nam solasanham rogayamkanam egamavi rogayamkam uvasamittae, tassa nam namde maniyarasetthi viulam atthasampayanam dalayai tti kattu dochchampi tachchampi ghosanam ghoseha, ghosetta eyamanattiyam pachchappinaha. Tevi taheva pachchappinamti. Tae nam rayagihe nagare imeyaruvam ghosanam sochcha nisamma bahave vejja ya vejjaputta ya januya ya januyaputta ya kusala ya kusalaputta ya satthakosahatthagaya ya siliyahatthagaya ya guliyahatthagaya ya osahabhesajjahatthagaya ya saehim-saehim gihehimto nikkhamamti, nikkhamitta rayagiham majjhammajjhenam jeneva namdassa maniyarasetthissa gihe teneva uvagachchhamti, uvagachchhitta namdassa maniyarasetthissa sariram pasamti, pasitta tesim rogayamkanam niyanam puchchhamti, puchchhitta namdassa maniyarasetthissa bahuhim uvvalanehim ya uvvattanehim ya sinehapanehim ya vamanehim ya vireyanehim ya seyanehim ya avadahanehim ya avanhavanehim ya anuvasanahim ya vatthikammehim ya niruhehim ya siravehehim ya tachchhanahi ya pachchhanahi ya siravatthihi ya tappanahi ya pudavaehi ya chhallihi ya vallihi ya mulehi ya kamdehi ya pattehi ya pupphehi ya phulehi ya biehi ya siliyahi ya guliyahi ya osahehi ya bhesajjehi ya ichchhamti tesim solasanham rogayamkanam egamavi rogayamkam uvasamittae, no cheva nam samchaemti uvasamettae. Tae nam te bahave vejja ya vejjaputta ya januya ya januyaputta ya kusala ya kusalaputta ya jahe no samchaemti tesim solasanham rogayamkanam egamavi rogayamkam uvasamittae, tahe samta tamta paritamta nivvinna samana jameva disam paubbhuya tameva disam0 padigaya. Tae nam namde maniyarasetthi tehim solasehim rogayamkehim abhibhue samane namdae pukkharinie muchchhie gadhie giddhe ajjhovavanne tirikkhajoniehim nibaddhaue baddhapaesie atta-duhatta-vasatte kalamase kalam kichcha namdae pokkharinie daddurie kuchchhimsi daddurattae uvavanne. Tae nam namde daddure gabbhao vinimukke samane ummukkabalabhave vinnaya-parinayamitte jovvana-gamanuppatte namdae pokkharinie abhiramamane-abhiramamane viharai. Tae nam namdae pokkharinie bahujano nhayamano ya piyamano ya paniyam cha samvahamanoya annamannam evamaikkhai evam bhasai evam pannavei evam paruvei–dhanne nam devanuppiya! Namde maniyare, jassa nam imeyaruva namda pukkharini–chaukkona java padiruva. Tae nam tassa daddurassa tam abhikkhanam-abhikkhanam bahujanassa amtie eyamattham sochcha nisamma imeyaruve ajjhatthie chimtie patthie manogae samkappe samuppajjittha–kahim manne mae imeyaruve sadde nisamtapuvve tti kattu subhenam parinamenam pasatthenam ajjhavasanenam lesahim visujjamanihim tayavaranijjanam kammanam khaovasamenam ihapuha-maggana-gavesanam karemanassa sannipuvve0 jai-sarane samuppanne, puvvajaim sammam samagachchhai. Tae nam tassa daddurassa imeyaruve ajjhatthie chimtie patthie manogae samkappe samuppajjittha–evam khalu aham iheva rayagihe nayare namde namam maniyare–addhe. Tenam kalenam tenam samaenam samane bhagavam mahavire samosadhe. Tae nam mae samanassa bhagavao mahavirassa amtie pamchanuvvaie sattasikkhavaie–duvalasavihe gihidhamme padivanne. Tae nam aham annaya kayai asahudamsanena ya java michchhattam vippadivanne. Tae nam aham annaya kayaim gimhakalasamayamsi java posaham uvasampajjitta nam viharami. Evam jaheva chimta. Apuchchhana. Namda-pukkharini. Vanasamda. Sabhao. Tam cheva savvam java namdae daddurattae uvavanne. Tam aho nam aham adhanne apunne akayapunne niggam-thao pavayanao natthe bhatthe paribbhatthe. Tam seyam khalu mamam sayameva puvvapadivannaim pamchanuvvayaim uvasampajjitta nam viharittae–evam sampehei, sampehetta puvvapadivannaim pamchanuvvayaim aruhei, aruhetta imeyaruvam abhiggaham abhiginhai–kappai me javajjivam chhatthamchhatthenam anikkhittenam tavokammenam appanam bhavemanassa viharittae, chhatthassa vi ya nam paranagamsi kappai me namdae pokkharinie paripe-ramtesu phasuenam nhanodaenam ummaddanaloliyahi ya vittim kappemanassa viharittae–imeyaruvam abhiggaham abhigenhai, javajjivae chhatthamchhatthenam anikkhittenam tavokammenam appanam bhavemane viharai. Tenam kalenam tenam samaenam aham goyama! Gunasilae samosadhe. Parisa niggaya. Tae nam namdae pokkharinie bahujano nhayamano ya piyamano ya paniyam cha samvahamano ya annamannam evamaikkhai–evam khalu samane bhagavam mahavire iheva gunasilae cheie samosadhe. Tam gachchhamo nam devanuppiya! Samanam bhagavam mahaviram vamdamo namamsamo sakkaremo sammanemo kallanam mamgalam devayam cheiyam pajjuvasamo. Eyam ne ihabhave parabhave ya hiyae suhae khamae nisseyasae anugamiyattae bhavissai. Tae nam tassa daddurassa bahujanassa amtie eyamattham sochcha nisamma ayameyaruve ajjhatthie chimtie patthie manogae samkappe samuppajjittha–evam khalu samane bhagavam mahavire samosadhe. Tam gachchhami nam samanam bhagavam mahaviram vamdami–evam sampehei, sampehetta namdao pokkharinio saniyam-saniyam pachchuttarei, jeneva rayamagge teneva uvagachchhai, uvagachchhitta tae ukkitthae dadduragaie viivayamane-viivayamane jeneva mamam amtie teneva paharettha gamanae. Imam cha nam senie raya bhambhasare nhae java savvalamkaravibhusie hatthikhamdhavaragae sakoremta-malladamenam chhattenam dharijjamanenam seyavarachamarehi ya uddhuvvamanehim mahayahaya-gaya-raha-bhada-chadagara-kaliyae chauramginie senae saddhim samparivude mama payavamdae havvamagachchhai. Tae nam se daddure seniyassa ranno egenam asakisoraenam vamapaenam akkamte samane amtanigghaie kae yavi hottha. Tae nam se daddure athame abale avirie apurisakkaraparakkame adharanijjamitti kattu egamtamavakkamai, karayalaparigga-hiyam sirasavattam matthae amjalim kattu evam vayasi– Namotthu nam arahamtanam java siddhigainamadhejjam thanam sampattanam. Namotthu nam samanassa bhagavao mahavirassa java siddhigainamadhejjam thanam sampaviukamassa. Puvvimpi ya nam mae samanassa bhagavao mahavirassa amtie thulae panaivae pachchakkhae, thulae musavae pachchakkhae, thulae adinnadane pachchakkhae, thulae mehune pachchakkhae, thulae pariggahe pachchakkhae. Tam iyanim pi tasseva amtie savvam panaivayam pachchakkhami java savvam pariggaham pachchakkhami javajjivam, savvam asana-pana-khaima-saimam pachchakkhami javajjivam. Jampi ya imam sarira ittham kamtam java ma nam viviha rogayamka parisahovasagga phusamtu eyampi ya nam charimehim usasehim vosirami tti kattu. Tae nam se daddure kalamase kalam kichcha java sohamme kappe dadduravadimsae vimane uvavayasabhae dadduradevattae uva-vanne. Evam khalu goyama! Daddurenam sa divva deviddhi laddha patta abhisamannagaya. Daddurassa nam bhamte! Devassa kevaiyam kalam thii pannatta? Goyama! Chattari paliovamaim thii pannatta. Se nam daddure deve mahavidehe vase sijjhihii bujjhihii muchchihii parinivvahii savvadukkhanam0 amtam karehii. Evam khalu jambu! Samanenam bhagavaya mahavirenam java sampattenam terasamassa nayajjhayanassa ayamatthe pannatte. | ||
Sutra Meaning Transliteration : | Juo sutra 146 |