Sutra Navigation: Upasakdashang ( उपासक दशांग सूत्र )
Search Details
Mool File Details |
![]() |
Anuvad File Details |
![]() |
Sr No : | 1005145 | ||
Scripture Name( English ): | Upasakdashang | Translated Scripture Name : | उपासक दशांग सूत्र |
Mool Language : | Ardha-Magadhi | Translated Language : | Hindi |
Chapter : |
अध्ययन-७ सद्दालपुत्र |
Translated Chapter : |
अध्ययन-७ सद्दालपुत्र |
Section : | Translated Section : | ||
Sutra Number : | 45 | Category : | Ang-07 |
Gatha or Sutra : | Sutra | Sutra Anuyog : | |
Author : | Deepratnasagar | Original Author : | Gandhar |
Century : | Sect : | Svetambara1 | |
Source : | |||
Mool Sutra : | [सूत्र] तए णं से सद्दालपुत्ते आजीविओवासए समणस्स भगवओ महावीरस्स अंतिए धम्मं सोच्चा निसम्म हट्ठतुट्ठ चित्तमाणंदिए पीइमणे परमसोमणस्सिए हरिसवसविसप्पमाणहियए उट्ठाए उट्ठेइ, उट्ठेत्ता समणं भगवं महावीरं तिक्खुत्तो आयाहिण-पयाहिणं करेइ, करेत्ता वंदइ नमंसइ, वंदित्ता नमंसित्ता एवं वयासी–सद्दहामि णं भंते! निग्गंथं पावयणं, पत्तियामि णं भंते! निग्गंथं पावयणं, रोएमि णं भंते! निग्गंथं पावयणं, अब्भुट्ठेमि णं भंते! निग्गंथं पावयणं। एवमेयं भंते! तहमेयं भंते! अवितह-मेयं भंते! असंदिद्धमेयं भंते! इच्छियमेयं भंते! इच्छिय-पडिच्छियमेयं भंते! से जहेयं तुब्भे वदह। जहा णं देवानुप्पियाणं अंतिए बहवे राईसर-तलवर-माडंबिय-कोडुंबिय-इब्भ-सेट्ठि-सेनावइ-सत्थवाहप्प-भिइया मुंडा भवित्ता अगाराओ अनगारियं पव्वइया, नो खलु अहं तहा संचाएमि मुंडे भवित्ता अगाराओ अनगारियं पव्वइत्तए। अहं णं देवानुप्पियाणं अंतिए पंचाणुव्वइयं सत्तसिक्खावइयं–दुवालसविहं सावगधम्मं पडिवज्जिस्सामि। अहासुहं देवानुप्पिया! मा पडिबंधं करेहि। तए णं से सद्दालपुत्ते समणस्स भगवओ महावीरस्स अंतिए पंचाणुव्वइयं सत्तसिक्खावइयं–दुवालसविहं सावगधम्मं पडिवज्जइ, पडिवज्जित्ता समणं भगवं महावीरं वंदइ नमंसइ, वंदित्ता नमंसित्ता जेणेव पोलासपुरे नयरे, जेणेव सए गिहे, जेणेव अग्गिमित्ता भारिया, तेणेव उवागच्छइ, उवागच्छित्ता अग्गिमित्तं भारियं एवं वयासी– एवं खलु देवानुप्पिए! मए समणस्स भगवओ महावीरस्स अंतिए धम्मे निसंते। से वि य धम्मे मे इच्छिए पडिच्छिए अभिरुइए। तं गच्छाहि णं तुमं समणं भगवं महावीरं वंदाहि णमंसाहि सक्कारेहि सम्माणेहि कल्लाणं मंगलं देवयं चेइयं पज्जुवासाहि, समणस्स भगवओ महावीरस्स अंतिए पंचाणुव्वइयं सत्तसिक्खावइयं–दुवालसविहं गिहिधम्मं पडिवज्जाहि। तए णं सा अग्गिमित्ता भारिया सद्दालपुत्तस्स समणोवासगस्स तह त्ति एयमट्ठं विनएणं पडिसुणेइ। तए णं से सद्दालपुत्ते समणोवासए कोडुंबियपुरिसे सद्दावेइ, सद्दावेत्ता एवं वयासी–खिप्पामेव भो! देवानुप्पिया! लहुकरणजुत्त-जोइयं समखुरवालिहाण-समलिहियसिंगएहिं जंबूनयामयकला-वजुत्त-पइविसिट्ठएहिं रययामयघंट-सुत्तरज्जुग-वरकंचण खचियनत्थपग्गहोग्गहियएहिं नीलुप्पल-कयामेलएहिं पवरगीणजुवाणएहिं नाणामणिकनग-घंटियाजालपरिगयं सुजायजुगजुत्त-उज्जुग-पसत्थसुविरइय-निम्मियं पवरलक्खणोववेयं जुत्तामेव धम्मियं जाणप्पवरं उवट्ठवेह, उवट्ठवेत्ता मम एयमाणत्तियं पच्चप्पिणह। तए णं ते कोडुंबियपुरिसा सद्दालपुत्तेणं समणोवासएणं एवं वुत्ता समाणा हट्ठतुट्ठचित्तमाणंदिया पीइमणा परमसोमनस्सिया हरिसवस-विसप्पमाणहियया करयलपरिग्गहियं सिरसावत्तं मत्थए अंजलिं कट्टु एवं सामि! त्ति आणाए विनएणं वयणं पडिसुणेंति, पडिसुणेत्ता खिप्पामेव लहुकरणजुत्त-जोइयं जाव धम्मियं जाणप्पवरं उवट्ठवेत्ता तमाणत्तियं पच्चप्पिणंति। तए णं सा अग्गिमित्ता भारिया ण्हाया कयबलिकम्मा कय-कोउय-मंगल पायच्छित्ता सुद्धप्पावेसाइं मंगल्लाइं वत्थाइं पवर परिहिया अप्पमहग्घाभरणालंकियसरीरा चेडियाचक्कवालपरिकिण्णा धम्मियं जाणप्पवरं दुरुहइ, दुरुहित्ता पोलासपुरं नयरं मज्झंमज्झेणं निग्गच्छइ, निग्गच्छित्ता जेणेव सहस्संबवणे उज्जाणे, तेणेव उवागच्छइ, उवागच्छित्ता धम्मियाओ जाणप्पवराओ पच्चोरुहइ, पच्चोरुहित्ता चेडियाचक्कवालपरिकिण्णा जेणेव समणे भगवं महावीरे, तेणेव उवागच्छइ, उवागच्छित्ता तिक्खुत्तो आयाहिण-पयाहिणं करेइ, करेत्ता वंदइ नमंसइ, वंदित्ता नमंसित्ता नच्चासण्णे नाइदूरे सुस्सूसमाणा नमंसमाणा अभिमुहे विनएणं० पंजलियडा ठिइया चेव पज्जुवासइ। तए णं समणे भगवं महावीरे अग्गिमित्ताए तीसे य महइमहालियाए परिसाए जाव धम्मं परिकहेइ। तए णं सा अग्गिमित्ता भारिया समणस्स भगवओ महावीरस्स अंतिए धम्मं सोच्चा निसम्म हट्ठतुट्ठ चित्तमाणंदिया पीइमणा परमसोमणस्सिया हरिसवस-विसप्पमाणहियया उट्ठाए उट्ठेइ, उट्ठेत्ता समणं भगवं महावीरं तिक्खुत्तो आयाहिण-पयाहिणं करेइ, करेत्ता वंदइ नमंसइ, वंदित्ता नमंसित्ता एवं वयासी– सद्दहामि णं भंते! निग्गंथं पावयणं, पत्तियामि णं भंते! निग्गंथं पाव-यणं, रोएमि णं भंते! निग्गंथं पावयणं, अब्भुट्ठेमि णं भंते! निग्गंथं पावयणं। एवमेयं भंते! तहमेयं भंते! अवितहमेयं भंते! असंदिद्धमेयं भंते! इच्छियमेयं भंते! पडिच्छियमेयं भंते! इच्छिय-पडिच्छियमेयं भंते! से जहेयं तुब्भे वदह। जहा णं देवाणुप्पियाणं अंतिए बहवे उग्गा भोगा राइण्णा खत्तिया माहणा भडा जोहा पसत्थारो मल्लई लेच्छई अण्णे य बहवे राईसर-तलवर-माडंबिय-कोडुंबिय-इब्भ-सेट्ठि-सेनावइ-सत्थवाह-प्पभिइया मुंडा भवित्ता अगाराओ अनगारियं पव्वइया, नो खलु अहं तहा संचाएमि देवानुप्पियाणं अंतिए मुंडा भवित्ता अगाराओ अनगारियं पव्वइत्तए। अहं णं देवानुप्पियाणं अंतिए पंचाणुव्वइयं सत्तसि-क्खावइयं–दुवालसविहं गिहिधम्मं पडिवज्जिस्सामि। अहासुहं देवानुप्पिया! मा पडिबंधं करेहि। तए णं सा अग्गिमित्ता भारिया समणस्स भगवओ महावीरस्स अंतिए पंचाणुव्वइयं सत्तसिक्खावइयं–दुवालसविहं गिहिधम्मं पडिवज्जइ, पडिवज्जित्ता समणं भगवं महावीरं वंदइ नमंसइ, वंदित्ता नमंसित्ता तमेव धम्मियं जाणप्पवरं दुरुहइ, दुरुहित्ता जामेव दिसं पाउब्भूया, तामेव दिसं पडिगया। तए णं समणे भगवं महावीरे अन्नदा कदाइ पोलासपुराओ नगराओ सहस्संबवनाओ उज्जाणाओ पडिनिक्खमइ, पडिनिक्खमित्ता बहिया जनवयविहारं विहरइ। | ||
Sutra Meaning : | आजीविकोपासक सकडालपुत्र श्रमण भगवान महावीर से धर्म सूनकर अत्यन्त प्रसन्न एवं संतुष्ट हुआ और उसने आनन्द की तरह श्रावक – धर्म स्वीकार किया। विशेष यह कि सकडालपुत्र के परिग्रह के रूप में एक करोड़ स्वर्ण – मुद्राएं सुरक्षित धन के रूप में खजाने में रखी थी, एक करोड़ स्वर्ण – मुद्राएं व्यापार में लगी थीं तथा एक करोड़ स्वर्ण – मुद्राएं घर के साधन – सामग्री में लगी थीं। उसके एक गोकुल था, जिसमें दस हजार गायें थीं। सकडालपुत्र ने श्रमण भगवान महावीर को वंदन – नमस्कार किया। वहाँ से चला, पोलासपुर नगर के बीच से गुजरात हुआ, अपने घर अपनी पत्नी अग्निमित्रा के पास आया और बोला – देवानुप्रिये ! श्रमण भगवान महावीर पधारे हैं, तुम जाओ, उनकी वन्दना, पर्युपासना करो, उनसे पाँच अणुव्रत तथा सात शिक्षाव्रत रूप बारह प्रकार का श्रावक – धर्म स्वीकार करो। श्रमणोपासक सकडालपुत्र की पत्नी अग्निमित्रा ने ‘आप ठीक कहते हैं’ यों कहकर विनयपूर्वक अपने पति का कथन स्वीकार किया। तब श्रमणोपासक सकडालपुत्र ने अपने सेवकों को बुलाया और कहा – देवानुप्रियों ! तेज चलने वाले, एक जैसे खुर, पूँछ तथा अनेक रंगों से चित्रित सींग वाले, गले में सोने के गहने और जोत धारण किए, गले से लटकती चाँदी की घंटियों सहित नाक में उत्तम सोने के तारों से मिश्रित पतली सी सूत की नाथ से जुड़ी रास के सहारे वाहकों द्वारा सम्हाले हुए, नीले कमलों से बने आभरणयुक्त मस्तक वाले, दो युवा बैलों द्वारा खींचे जाते, अनेक प्रकार की मणियों और सोने की बहुत सी घंटियों से युक्त, बढ़िया लकड़ी के एकदम सीधे, उत्तम और सुन्दर बने हुए जुए सहित, श्रेष्ठ लक्षणों से युक्त धार्मिक – श्रेष्ठ रथ तैयार करो, तैयार कर शीघ्र मुझे सूचना दो। श्रमणोपासक सकडालपुत्र द्वारा यों कहे जाने पर सेवकों ने यावत् उत्तम यान को शीघ्र ही उपस्थित किया। तब सकडालपुत्र की पत्नी अग्निमित्रा ने स्नान किया, शुद्ध, सभायोग्य वस्त्र पहने, थोड़े से बहुमूल्य आभूषणों से देह को अलंकृत किया। दासियों के समूह से घिरी वह धार्मिक उत्तम रथ पर सवार हुई, सवार होकर पोलासपुर नगर के बीच से गुजरती, सहस्राम्रवन उद्यान में आई, धार्मिक उत्तम रथ से नीचे उतरी, दासियों के समूह से घिरी जहाँ भगवान महावीर विराजित थे, वहाँ गई, जाकर वन्दन – नमस्कार किया, भगवान के न अधिक निकट न अधिक दूर सम्मुख अवस्थित हो नमन करती हुई, सूनने की उत्कंठा लिए, विनयपूर्वक हाथ जोड़े पर्युपासना करने लगी। श्रमण भगवान महावीर ने अग्निमित्रा को तथा उपस्थित परीषद् को धर्मोपदेश दिया। सकडालपुत्र की पत्नी अग्निमित्रा श्रमण भगवान महावीर से धर्म का श्रवण कर हर्षित एवं परितुष्ट हुई। उसने भगवान को वंदन – नमस्कार किया। वह बोली – भगवन् ! मुझे निर्ग्रन्थ – प्रवचन में श्रद्धा है यावत् जैसा आपने प्रतिपादित किया, वैसा ही है। देवानुप्रिय ! जिस प्रकार आपके पास बहुत से उग्र – भोग यावत् प्रव्रजित हुए। मैं उस प्रकार मुण्डित होकर प्रव्रजित होने में असमर्थ हूँ। इसलिए आपके पास पांच अणुव्रत, सात शिक्षाव्रत रूप बारह प्रकार का श्रावक – धर्म ग्रहण करना चाहती हूँ। देवानुप्रिये ! जिससे तुमको सुख हो, वैसा करो, विलम्ब मत करो। तब अग्निमित्रा ने श्रमण भगवान महावीर के पास पाँच अणुव्रत, सात शिक्षाव्रत रूप बारह प्रकार का श्रावकधर्म स्वीकार किया, श्रमण भगवान महावीर को वंदन – नमस्कार किया। उसी उत्तम धार्मिक रथ पर सवार हुई तथा जिस दिशा से आई थी उसी की ओर लौट गई। तदनन्तर श्रमण भगवान महावीर पोलासपुर नगर से सहस्राम्रवन उद्यान से प्रस्थान कर एक दिन अन्य जनपदों में विहार कर गए। | ||
Mool Sutra Transliteration : | [sutra] tae nam se saddalaputte ajiviovasae samanassa bhagavao mahavirassa amtie dhammam sochcha nisamma hatthatuttha chittamanamdie piimane paramasomanassie harisavasavisappamanahiyae utthae utthei, utthetta samanam bhagavam mahaviram tikkhutto ayahina-payahinam karei, karetta vamdai namamsai, vamditta namamsitta evam vayasi–saddahami nam bhamte! Niggamtham pavayanam, pattiyami nam bhamte! Niggamtham pavayanam, roemi nam bhamte! Niggamtham pavayanam, abbhutthemi nam bhamte! Niggamtham pavayanam. Evameyam bhamte! Tahameyam bhamte! Avitaha-meyam bhamte! Asamdiddhameyam bhamte! Ichchhiyameyam bhamte! Ichchhiya-padichchhiyameyam bhamte! Se jaheyam tubbhe vadaha. Jaha nam devanuppiyanam amtie bahave raisara-talavara-madambiya-kodumbiya-ibbha-setthi-senavai-satthavahappa-bhiiya mumda bhavitta agarao anagariyam pavvaiya, no khalu aham taha samchaemi mumde bhavitta agarao anagariyam pavvaittae. Aham nam devanuppiyanam amtie pamchanuvvaiyam sattasikkhavaiyam–duvalasaviham savagadhammam padivajjissami. Ahasuham devanuppiya! Ma padibamdham karehi. Tae nam se saddalaputte samanassa bhagavao mahavirassa amtie pamchanuvvaiyam sattasikkhavaiyam–duvalasaviham savagadhammam padivajjai, padivajjitta samanam bhagavam mahaviram vamdai namamsai, vamditta namamsitta jeneva polasapure nayare, jeneva sae gihe, jeneva aggimitta bhariya, teneva uvagachchhai, uvagachchhitta aggimittam bhariyam evam vayasi– evam khalu devanuppie! Mae samanassa bhagavao mahavirassa amtie dhamme nisamte. Se vi ya dhamme me ichchhie padichchhie abhiruie. Tam gachchhahi nam tumam samanam bhagavam mahaviram vamdahi namamsahi sakkarehi sammanehi kallanam mamgalam devayam cheiyam pajjuvasahi, samanassa bhagavao mahavirassa amtie pamchanuvvaiyam sattasikkhavaiyam–duvalasaviham gihidhammam padivajjahi. Tae nam sa aggimitta bhariya saddalaputtassa samanovasagassa taha tti eyamattham vinaenam padisunei. Tae nam se saddalaputte samanovasae kodumbiyapurise saddavei, saddavetta evam vayasi–khippameva bho! Devanuppiya! Lahukaranajutta-joiyam samakhuravalihana-samalihiyasimgaehim jambunayamayakala-vajutta-paivisitthaehim rayayamayaghamta-suttarajjuga-varakamchana khachiyanatthapaggahoggahiyaehim niluppala-kayamelaehim pavaraginajuvanaehim nanamanikanaga-ghamtiyajalaparigayam sujayajugajutta-ujjuga-pasatthasuviraiya-nimmiyam pavaralakkhanovaveyam juttameva dhammiyam janappavaram uvatthaveha, uvatthavetta mama eyamanattiyam pachchappinaha. Tae nam te kodumbiyapurisa saddalaputtenam samanovasaenam evam vutta samana hatthatutthachittamanamdiya piimana paramasomanassiya harisavasa-visappamanahiyaya karayalapariggahiyam sirasavattam matthae amjalim kattu evam sami! Tti anae vinaenam vayanam padisunemti, padisunetta khippameva lahukaranajutta-joiyam java dhammiyam janappavaram uvatthavetta tamanattiyam pachchappinamti. Tae nam sa aggimitta bhariya nhaya kayabalikamma kaya-kouya-mamgala payachchhitta suddhappavesaim mamgallaim vatthaim pavara parihiya appamahagghabharanalamkiyasarira chediyachakkavalaparikinna dhammiyam janappavaram duruhai, duruhitta polasapuram nayaram majjhammajjhenam niggachchhai, niggachchhitta jeneva sahassambavane ujjane, teneva uvagachchhai, uvagachchhitta dhammiyao janappavarao pachchoruhai, pachchoruhitta chediyachakkavalaparikinna jeneva samane bhagavam mahavire, teneva uvagachchhai, uvagachchhitta tikkhutto ayahina-payahinam karei, karetta vamdai namamsai, vamditta namamsitta nachchasanne naidure sussusamana namamsamana abhimuhe vinaenam0 pamjaliyada thiiya cheva pajjuvasai. Tae nam samane bhagavam mahavire aggimittae tise ya mahaimahaliyae parisae java dhammam parikahei. Tae nam sa aggimitta bhariya samanassa bhagavao mahavirassa amtie dhammam sochcha nisamma hatthatuttha chittamanamdiya piimana paramasomanassiya harisavasa-visappamanahiyaya utthae utthei, utthetta samanam bhagavam mahaviram tikkhutto ayahina-payahinam karei, karetta vamdai namamsai, vamditta namamsitta evam vayasi– Saddahami nam bhamte! Niggamtham pavayanam, pattiyami nam bhamte! Niggamtham pava-yanam, roemi nam bhamte! Niggamtham pavayanam, abbhutthemi nam bhamte! Niggamtham pavayanam. Evameyam bhamte! Tahameyam bhamte! Avitahameyam bhamte! Asamdiddhameyam bhamte! Ichchhiyameyam bhamte! Padichchhiyameyam bhamte! Ichchhiya-padichchhiyameyam bhamte! Se jaheyam tubbhe vadaha. Jaha nam devanuppiyanam amtie bahave ugga bhoga rainna khattiya mahana bhada joha pasattharo mallai lechchhai anne ya bahave raisara-talavara-madambiya-kodumbiya-ibbha-setthi-senavai-satthavaha-ppabhiiya mumda bhavitta agarao anagariyam pavvaiya, no khalu aham taha samchaemi devanuppiyanam amtie mumda bhavitta agarao anagariyam pavvaittae. Aham nam devanuppiyanam amtie pamchanuvvaiyam sattasi-kkhavaiyam–duvalasaviham gihidhammam padivajjissami. Ahasuham devanuppiya! Ma padibamdham karehi. Tae nam sa aggimitta bhariya samanassa bhagavao mahavirassa amtie pamchanuvvaiyam sattasikkhavaiyam–duvalasaviham gihidhammam padivajjai, padivajjitta samanam bhagavam mahaviram vamdai namamsai, vamditta namamsitta tameva dhammiyam janappavaram duruhai, duruhitta jameva disam paubbhuya, tameva disam padigaya. Tae nam samane bhagavam mahavire annada kadai polasapurao nagarao sahassambavanao ujjanao padinikkhamai, padinikkhamitta bahiya janavayaviharam viharai. | ||
Sutra Meaning Transliteration : | Ajivikopasaka sakadalaputra shramana bhagavana mahavira se dharma sunakara atyanta prasanna evam samtushta hua aura usane ananda ki taraha shravaka – dharma svikara kiya. Vishesha yaha ki sakadalaputra ke parigraha ke rupa mem eka karora svarna – mudraem surakshita dhana ke rupa mem khajane mem rakhi thi, eka karora svarna – mudraem vyapara mem lagi thim tatha eka karora svarna – mudraem ghara ke sadhana – samagri mem lagi thim. Usake eka gokula tha, jisamem dasa hajara gayem thim. Sakadalaputra ne shramana bhagavana mahavira ko vamdana – namaskara kiya. Vaham se chala, polasapura nagara ke bicha se gujarata hua, apane ghara apani patni agnimitra ke pasa aya aura bola – devanupriye ! Shramana bhagavana mahavira padhare haim, tuma jao, unaki vandana, paryupasana karo, unase pamcha anuvrata tatha sata shikshavrata rupa baraha prakara ka shravaka – dharma svikara karo. Shramanopasaka sakadalaputra ki patni agnimitra ne ‘apa thika kahate haim’ yom kahakara vinayapurvaka apane pati ka kathana svikara kiya. Taba shramanopasaka sakadalaputra ne apane sevakom ko bulaya aura kaha – devanupriyom ! Teja chalane vale, eka jaise khura, pumchha tatha aneka ramgom se chitrita simga vale, gale mem sone ke gahane aura jota dharana kie, gale se latakati chamdi ki ghamtiyom sahita naka mem uttama sone ke tarom se mishrita patali si suta ki natha se juri rasa ke sahare vahakom dvara samhale hue, nile kamalom se bane abharanayukta mastaka vale, do yuva bailom dvara khimche jate, aneka prakara ki maniyom aura sone ki bahuta si ghamtiyom se yukta, barhiya lakari ke ekadama sidhe, uttama aura sundara bane hue jue sahita, shreshtha lakshanom se yukta dharmika – shreshtha ratha taiyara karo, taiyara kara shighra mujhe suchana do. Shramanopasaka sakadalaputra dvara yom kahe jane para sevakom ne yavat uttama yana ko shighra hi upasthita kiya. Taba sakadalaputra ki patni agnimitra ne snana kiya, shuddha, sabhayogya vastra pahane, thore se bahumulya abhushanom se deha ko alamkrita kiya. Dasiyom ke samuha se ghiri vaha dharmika uttama ratha para savara hui, savara hokara polasapura nagara ke bicha se gujarati, sahasramravana udyana mem ai, dharmika uttama ratha se niche utari, dasiyom ke samuha se ghiri jaham bhagavana mahavira virajita the, vaham gai, jakara vandana – namaskara kiya, bhagavana ke na adhika nikata na adhika dura sammukha avasthita ho namana karati hui, sunane ki utkamtha lie, vinayapurvaka hatha jore paryupasana karane lagi. Shramana bhagavana mahavira ne agnimitra ko tatha upasthita parishad ko dharmopadesha diya. Sakadalaputra ki patni agnimitra shramana bhagavana mahavira se dharma ka shravana kara harshita evam paritushta hui. Usane bhagavana ko vamdana – namaskara kiya. Vaha boli – bhagavan ! Mujhe nirgrantha – pravachana mem shraddha hai yavat jaisa apane pratipadita kiya, vaisa hi hai. Devanupriya ! Jisa prakara apake pasa bahuta se ugra – bhoga yavat pravrajita hue. Maim usa prakara mundita hokara pravrajita hone mem asamartha hum. Isalie apake pasa pamcha anuvrata, sata shikshavrata rupa baraha prakara ka shravaka – dharma grahana karana chahati hum. Devanupriye ! Jisase tumako sukha ho, vaisa karo, vilamba mata karo. Taba agnimitra ne shramana bhagavana mahavira ke pasa pamcha anuvrata, sata shikshavrata rupa baraha prakara ka shravakadharma svikara kiya, shramana bhagavana mahavira ko vamdana – namaskara kiya. Usi uttama dharmika ratha para savara hui tatha jisa disha se ai thi usi ki ora lauta gai. Tadanantara shramana bhagavana mahavira polasapura nagara se sahasramravana udyana se prasthana kara eka dina anya janapadom mem vihara kara gae. |