Sutra Navigation: Jambudwippragnapati ( जंबुद्वीप प्रज्ञप्ति सूत्र )

Search Details

Mool File Details

Anuvad File Details

Sr No : 1007739
Scripture Name( English ): Jambudwippragnapati Translated Scripture Name : जंबुद्वीप प्रज्ञप्ति सूत्र
Mool Language : Ardha-Magadhi Translated Language : Hindi
Chapter :

वक्षस्कार ४ क्षुद्र हिमवंत

Translated Chapter :

वक्षस्कार ४ क्षुद्र हिमवंत

Section : Translated Section :
Sutra Number : 139 Category : Upang-07
Gatha or Sutra : Sutra Sutra Anuyog :
Author : Deepratnasagar Original Author : Gandhar
 
Century : Sect : Svetambara1
Source :
 
Mool Sutra : [सूत्र] तस्स णं तिगिंछिद्दहस्स दक्खिणिल्लेणं तोरणेणं हरिमहानई पवूढा समाणी सत्त जोयणसहस्साइं चत्तारि य एकवीसे जोयणसए एगं च एगूनववीसइभागं जोयणस्स दाहिनाभिमुही पव्वएणं गंता महया घडमुहपवत्तिएणं मुत्तावलिहारसंठिएणं साइरेगचउजोयणसइएणं पवाएणं पवडइ। एवं जा चेव हरिकंताए वत्तव्वया सा चेव हरीएवि नेयव्वा–जिब्भियाए कुंडस्स दीवस्स भवनस्स तं चेव पमाणं, अट्ठोवि भाणियव्वो जाव अहे जगइं दालइत्ता छप्पन्नाए सलिलासहस्सेहिं समग्गा पुरत्थिमं लवणसमुद्दं समप्पेइ। तं चेव पवहे य मुहमूले य पमाणं उव्वेहो य जो हरिकंताए जाव वनसंडसंपरिक्खित्ता। तस्स णं तिगिंछिद्दहस्स उत्तरिल्लेणं तोरणेणं सीतोदा महानई पवूढा समाणी सत्त जोयण-सहस्साइं चत्तारि य एगवीसे जोयणसए एगं च एगूनवीसइभागं जोयणस्स उत्तराभिमुही पव्वएणं गंता महया घडमुहपवत्तिएणं मुत्तावलिहारसंठिएणं साइरेगचउजोयणसइएणं पवाएणं पवडइ। सीतोदा णं महानई जओ पवडइ, एत्थ णं महं एगा जिब्भिया पन्नत्ता– चत्तारि जोयणाइं आयामेणं, पन्नासं जोयणाइं विक्खंभेणं जोयणं बाहल्लेणं, मगरमुहविउट्टसंठाणसंठिया सव्ववइरामई अच्छा। सीतोदा णं महानई जहिं पवडइ, एत्थ णं महं एगे सीओदप्पवायकुंडे नामं कुंडे पन्नत्ते–चत्तारि असीए जोयणसए आयामविक्खंभेणं, पन्नरसअट्ठारे जोयणसए किंचिविसेसूने परिक्खेवेणं, अच्छे, एवं कुंडवत्तव्वया नेयव्वा जाव तोरणा। तस्स णं सीओदप्पवायकुंडस्स बहुमज्झदेसभाए, एत्थ णं महं एगे सीओदा दीवे नामं दीवे पन्नत्ते– चउसट्ठिं जोयणाइं आयामविक्खंभेणं दोन्नि बिउत्तरे जोयणसए परिक्खेवेणं, दो कोसे ऊसिए जलंताओ, सव्ववइरामए अच्छे, सेसं तमेव वेइयावनसंड-भूमिभाग-भवन-सयणिज्ज-अट्ठो य भाणियव्वो। तस्स णं सीओददप्पवायकुंडस्स उत्तरिल्लेणं तोरणेणं सीओदा महानई पवूढा समाणी देवकुरं एज्जेमाणी-एज्जेमाणी चित्तविचित्तकूडे पव्वए निसढ देवकुर सूर सुलस विज्जुप्पभद्दहे य दुहा विभयमाणी-विभयमाणी चउरासीए सलिलासहस्सेहिं आपूरेमाणी-आपूरेमाणी भद्दसालवनं एज्जेमाणी-एज्जेमाणी मंदरं पव्वयं दोहिं जोयणेहिं असंपत्ता पच्चत्थिमाभिमुही आवत्ता समाणी अहे विज्जुप्पभं वक्खारपव्वयं दालइत्ता मंदरस्स पव्वयस्स पच्चत्थिमेणं अवरविदेहं वासं दुहा विभयमाणी-विभयमाणी एगमेगाओ चक्कवट्टिविजयाओ अट्ठावीसाए-अट्ठावीसाए सलिलासहस्सेहिं आपूरेमाणी-आपूरेमाणी पंचहिं सलिलासयसहस्सेहिं दुतीसाए य सलिलासहस्सेहिं समग्गा अहे जयंतस्स दारस्स जगइं दालइत्ता पच्चत्थिमेणं लवणसमुद्दं समप्पेति। सीतोदा णं महानई पवहे पन्नासं जोयणाइं विक्खंभेणं, जोयणं उव्वेहेणं, तयनंतरं च णं मायाए-मायाए परिवड्ढमाणी-परिवड्ढमाणी मुहमूले पंच जोयणसयाइं विक्खंभेणं, दस जोयणाइं उव्वेहेणं, उभओ पासिं दोहिं पउमवरवेइयाहिं दोहि य वनसंडेहिं संपरिक्खित्ता। निसढे णं भंते! वासहरपव्वए कति कूडा पन्नत्ता? गोयमा! नव कूडा पन्नत्ता, तं जहा–सिद्धायतनकूडे निसढकूडे हरिवासकूडे पुव्वविदेहकूडे हरिकूडे धिइकूडे सीओदाकूडे अवरविदेह-कूडे रुयगकूडे। जो चेव चुल्लहिमवंतकूडाणं उच्चत्त-विक्खंभपरिक्खेवो य पुव्ववण्णिओ रायहानी य सच्चेव इहंपि नेयव्वा। से केणट्ठेणं भंते! एवं वुच्चइ– निसहे वासहरपव्वए? निसहे०? गोयमा! निसहे णं वासहर-पव्वए बहवे कूंडा निसहसंठाणसंठिया उसभसंठाणसंठिया। निसहे यत्थ देवे महिड्ढीए जाव पलिओ-वमट्ठिईए परिवसइ। से तेणट्ठेणं गोयमा! एवं वुच्चइ– निसहे वासहरपव्वए-निसहे वासहर-पव्वए।
Sutra Meaning : उस तिगिंछद्रह के दक्षिणी तोरण से हरिसलिला महानदी निकलती है। वह दक्षिण में उस पर्वत पर ७४२१ – १/१९ योजन बहती है। घड़े के मुँह से निकलते पानी की ज्यों जोर से शब्द करती हुई वेगपूर्वक प्रपात में गिरती है। उस समय उसका प्रवाह कुछ अधिक ४०० योजन होता है। शेष वर्णन हरिकान्ता महानदी समान है। नीचे जम्बूद्वीप की जगती को विदीर्ण कर वह आगे बढ़ती है। ५६००० नदियों से आपूर्ण वह महानदी पूर्वी लवण समुद्र में मिल जाती है। शेष कथन हरिकान्ता महानदी समान है। तिगिंछद्रह के उत्तरी तोरण से शीतोदा महानदी निकलती है। वह उत्तर में उस पर्वत पर ७४२१ – १/१९ योजन बहती है। घड़े के मुँह से निकलते जल की ज्यों जोर से शब्द करती हुई वेगपूर्वक वह प्रपात में गिरती है। तब उसका प्रवाह कुछ अधिक ४०० योजन होता है। शीतोदा महानदी जहाँ से गिरती है, वहाँ एक विशाल जिह्विका है। वह ४ योजन लम्बी, ५० योजन चौड़ी तथा एक योजन मोटी है। उस का आकार मगरमच्छ के खुले हुए मुख के आकार जैसा है। वह संपूर्णतः वज्ररत्नमय है, स्वच्छ है। शीतोदा महानदी जिस कुण्ड में गिरती है, उसका नाम शीतोदाप्रपातकुण्ड है। उसकी लम्बाई – चौड़ाई ४८० योजन है। परिधि कुछ कम १५१८ योजन है। शेष पूर्ववत्‌। शीतोदाप्रपातकुण्ड के बीचोंबीच शीतोदाद्वीप है। उसकी लम्बाई – चौड़ाई ६४ योजन है, परिधि २०२ योजन है। वह जल के ऊपर दो कोस ऊंचा उठा है। वह सर्व – वज्ररत्नमय है, स्वच्छ है। शेष वर्णन पूर्ववत्‌। उस शीतोदाप्रपातकुण्ड के उत्तरी तोरण से शीतोदा महानदी आगे निकलती है। देवकुरुक्षेत्र में आगे बढ़ती है। चित्र – विचित्र कूटों, पर्वतों, निषध, देवकुरु, सूर, सुलस एवं विद्यात्प्रभ नामक द्रहों को विभक्त करती हुई जाती हैं। उस बीच उसमे ८४००० नदियाँ मिलती हैं। वह भद्रशाल वन की ओर आगे जाती है। जब मन्दर पर्वत दो योजन दूर रह जाता है, तब वह पश्चिम की ओर मुड़ती है। नीचे विद्युत्प्रभ नामक वक्षस्कार पर्वत को भेद कर मन्दर पर्वत के पश्चिम में – पश्चिम विदेहक्षेत्र को दो भागों में विभक्त करती है। उस बीच उसमें १६ चक्रवर्ती विजयों में से एक – एक से अठ्ठाईस – अठ्ठाईस हजार नदियाँ आ मिलती हैं। इस प्रकार ४४८००० ये तथा ८४००० पहले की कुल ५३२००० नदियों से आपूर्ण वह शीतोदा महानदी नीचे जम्बूद्वीप के पश्चिम दिग्वर्ती जयन्त द्वार की जगती को विदीर्ण कर पश्चिमी लवणसमुद्र में मिल जाती है। शीतोदा महानदी अपने उद्‌गम – स्थान में पचास योजन चौड़ी है। एक योजन गहरी है। प्रमाण में क्रमशः बढ़ती – बढ़ती जब समुद्र में मिलती है, तब वह ५०० योजन चौड़ी हो जाती है। वह अपने दोनों ओर दो पद्मवर – वेदिकाओं तथा दो वनखण्डों द्वारा परिवृत्त है। भगवन्‌ ! निषध वर्षधर पर्वत के कितने कूट हैं ? गौतम ! नौ, – सिद्धायतनकूट, निषधकूट, हरिवर्षकूट, पूर्वविदेहकूट, हरिकूट, धृतिकूट, शीतोदाकूट, अपरविदेहकूट तथा रुचककूट। शेष वर्णन चुल्लहिमवंत पर्वत समान है। भगवन्‌ ! वह निषध वर्षधर पर्वत क्यों कहा जाता है ? गौतम! निषध वर्षधर पर्वत के बहुत से कूट निषध के – आकार के सदृश हैं। उस पर एक पल्योपम आयुष्ययुक्त निषध देव निवास करता है। इसलिए वह निषध वर्षधर पर्वत कहा जाता है।
Mool Sutra Transliteration : [sutra] tassa nam tigimchhiddahassa dakkhinillenam toranenam harimahanai pavudha samani satta joyanasahassaim chattari ya ekavise joyanasae egam cha egunavavisaibhagam joyanassa dahinabhimuhi pavvaenam gamta mahaya ghadamuhapavattienam muttavaliharasamthienam sairegachaujoyanasaienam pavaenam pavadai. Evam ja cheva harikamtae vattavvaya sa cheva harievi neyavva–jibbhiyae kumdassa divassa bhavanassa tam cheva pamanam, atthovi bhaniyavvo java ahe jagaim dalaitta chhappannae salilasahassehim samagga puratthimam lavanasamuddam samappei. Tam cheva pavahe ya muhamule ya pamanam uvveho ya jo harikamtae java vanasamdasamparikkhitta. Tassa nam tigimchhiddahassa uttarillenam toranenam sitoda mahanai pavudha samani satta joyana-sahassaim chattari ya egavise joyanasae egam cha egunavisaibhagam joyanassa uttarabhimuhi pavvaenam gamta mahaya ghadamuhapavattienam muttavaliharasamthienam sairegachaujoyanasaienam pavaenam pavadai. Sitoda nam mahanai jao pavadai, ettha nam maham ega jibbhiya pannatta– chattari joyanaim ayamenam, pannasam joyanaim vikkhambhenam joyanam bahallenam, magaramuhaviuttasamthanasamthiya savvavairamai achchha. Sitoda nam mahanai jahim pavadai, ettha nam maham ege siodappavayakumde namam kumde pannatte–chattari asie joyanasae ayamavikkhambhenam, pannarasaatthare joyanasae kimchivisesune parikkhevenam, achchhe, evam kumdavattavvaya neyavva java torana. Tassa nam siodappavayakumdassa bahumajjhadesabhae, ettha nam maham ege sioda dive namam dive pannatte– chausatthim joyanaim ayamavikkhambhenam donni biuttare joyanasae parikkhevenam, do kose usie jalamtao, savvavairamae achchhe, sesam tameva veiyavanasamda-bhumibhaga-bhavana-sayanijja-attho ya bhaniyavvo. Tassa nam siodadappavayakumdassa uttarillenam toranenam sioda mahanai pavudha samani devakuram ejjemani-ejjemani chittavichittakude pavvae nisadha devakura sura sulasa vijjuppabhaddahe ya duha vibhayamani-vibhayamani chaurasie salilasahassehim apuremani-apuremani bhaddasalavanam ejjemani-ejjemani mamdaram pavvayam dohim joyanehim asampatta pachchatthimabhimuhi avatta samani ahe vijjuppabham vakkharapavvayam dalaitta mamdarassa pavvayassa pachchatthimenam avaravideham vasam duha vibhayamani-vibhayamani egamegao chakkavattivijayao atthavisae-atthavisae salilasahassehim apuremani-apuremani pamchahim salilasayasahassehim dutisae ya salilasahassehim samagga ahe jayamtassa darassa jagaim dalaitta pachchatthimenam lavanasamuddam samappeti. Sitoda nam mahanai pavahe pannasam joyanaim vikkhambhenam, joyanam uvvehenam, tayanamtaram cha nam mayae-mayae parivaddhamani-parivaddhamani muhamule pamcha joyanasayaim vikkhambhenam, dasa joyanaim uvvehenam, ubhao pasim dohim paumavaraveiyahim dohi ya vanasamdehim samparikkhitta. Nisadhe nam bhamte! Vasaharapavvae kati kuda pannatta? Goyama! Nava kuda pannatta, tam jaha–siddhayatanakude nisadhakude harivasakude puvvavidehakude harikude dhiikude siodakude avaravideha-kude ruyagakude. Jo cheva chullahimavamtakudanam uchchatta-vikkhambhaparikkhevo ya puvvavannio rayahani ya sachcheva ihampi neyavva. Se kenatthenam bhamte! Evam vuchchai– nisahe vasaharapavvae? Nisahe0? Goyama! Nisahe nam vasahara-pavvae bahave kumda nisahasamthanasamthiya usabhasamthanasamthiya. Nisahe yattha deve mahiddhie java palio-vamatthiie parivasai. Se tenatthenam goyama! Evam vuchchai– nisahe vasaharapavvae-nisahe vasahara-pavvae.
Sutra Meaning Transliteration : Usa tigimchhadraha ke dakshini torana se harisalila mahanadi nikalati hai. Vaha dakshina mem usa parvata para 7421 – 1/19 yojana bahati hai. Ghare ke mumha se nikalate pani ki jyom jora se shabda karati hui vegapurvaka prapata mem girati hai. Usa samaya usaka pravaha kuchha adhika 400 yojana hota hai. Shesha varnana harikanta mahanadi samana hai. Niche jambudvipa ki jagati ko vidirna kara vaha age barhati hai. 56000 nadiyom se apurna vaha mahanadi purvi lavana samudra mem mila jati hai. Shesha kathana harikanta mahanadi samana hai. Tigimchhadraha ke uttari torana se shitoda mahanadi nikalati hai. Vaha uttara mem usa parvata para 7421 – 1/19 yojana bahati hai. Ghare ke mumha se nikalate jala ki jyom jora se shabda karati hui vegapurvaka vaha prapata mem girati hai. Taba usaka pravaha kuchha adhika 400 yojana hota hai. Shitoda mahanadi jaham se girati hai, vaham eka vishala jihvika hai. Vaha 4 yojana lambi, 50 yojana chauri tatha eka yojana moti hai. Usa ka akara magaramachchha ke khule hue mukha ke akara jaisa hai. Vaha sampurnatah vajraratnamaya hai, svachchha hai. Shitoda mahanadi jisa kunda mem girati hai, usaka nama shitodaprapatakunda hai. Usaki lambai – chaurai 480 yojana hai. Paridhi kuchha kama 1518 yojana hai. Shesha purvavat. Shitodaprapatakunda ke bichombicha shitodadvipa hai. Usaki lambai – chaurai 64 yojana hai, paridhi 202 yojana hai. Vaha jala ke upara do kosa umcha utha hai. Vaha sarva – vajraratnamaya hai, svachchha hai. Shesha varnana purvavat. Usa shitodaprapatakunda ke uttari torana se shitoda mahanadi age nikalati hai. Devakurukshetra mem age barhati hai. Chitra – vichitra kutom, parvatom, nishadha, devakuru, sura, sulasa evam vidyatprabha namaka drahom ko vibhakta karati hui jati haim. Usa bicha usame 84000 nadiyam milati haim. Vaha bhadrashala vana ki ora age jati hai. Jaba mandara parvata do yojana dura raha jata hai, taba vaha pashchima ki ora murati hai. Niche vidyutprabha namaka vakshaskara parvata ko bheda kara mandara parvata ke pashchima mem – pashchima videhakshetra ko do bhagom mem vibhakta karati hai. Usa bicha usamem 16 chakravarti vijayom mem se eka – eka se aththaisa – aththaisa hajara nadiyam a milati haim. Isa prakara 448000 ye tatha 84000 pahale ki kula 532000 nadiyom se apurna vaha shitoda mahanadi niche jambudvipa ke pashchima digvarti jayanta dvara ki jagati ko vidirna kara pashchimi lavanasamudra mem mila jati hai. Shitoda mahanadi apane udgama – sthana mem pachasa yojana chauri hai. Eka yojana gahari hai. Pramana mem kramashah barhati – barhati jaba samudra mem milati hai, taba vaha 500 yojana chauri ho jati hai. Vaha apane donom ora do padmavara – vedikaom tatha do vanakhandom dvara parivritta hai. Bhagavan ! Nishadha varshadhara parvata ke kitane kuta haim\? Gautama ! Nau, – siddhayatanakuta, nishadhakuta, harivarshakuta, purvavidehakuta, harikuta, dhritikuta, shitodakuta, aparavidehakuta tatha ruchakakuta. Shesha varnana chullahimavamta parvata samana hai. Bhagavan ! Vaha nishadha varshadhara parvata kyom kaha jata hai\? Gautama! Nishadha varshadhara parvata ke bahuta se kuta nishadha ke – akara ke sadrisha haim. Usa para eka palyopama ayushyayukta nishadha deva nivasa karata hai. Isalie vaha nishadha varshadhara parvata kaha jata hai.